Školenie vína

Pod školením vína rozumieme predovšetkým tie operácie, ktoré robíme po vykvasení vína. Je to stáčanie, sírenie, dolievanie sudoviny až po povrch, kyslenie málo kyslého vína kyselinou citrónovou, filtrácia a čírenie vína tanínom a želatínou.

Vykvasené vína sa začína odhora čistiť a len čo je úplne čisté môže sa stočiť do mierne zasíreného suda alebo demižóna. Predčasne víno stáčame vtedy, ak chceme kvasenie zastaviť, a to do väčšmi zasíreného suda, pretože je nebezpečenstvo, že sa budú kvasnice rozkladať. Naopak, niekedy sa víno nechá dlhšie ležať na zdravých kvasniciach za občasného premiešania, aby sa odbúrali kyseliny a tak sa znížila kyslosť vína. Pri stáčaní sa víno mierne zakalí, preto sa nechá opäť sedimentovať a čistiť a stáča sa ešte raz, kým sa úplne nevyčíri. Potom sa opäť plní do mierne zasírenej nádoby, pretože vzniknutý kysličník siričitý je nevyhnutným prostriedkom na udržanie  zdravosti, čerstvosti, trvácnosti a akosti vína. Po druhom stočení je víno natoľko vyzreté, že sa môže konzumovať pri všetkých príležitostiach.

Uvedeným postupom získame vína číre bez akýchkoľvek zásahov, takže ide o prirodzený a osvedčený postup. Preto takto školené vína mávajú spravidla vinikajúcu akosť, najmä ak sú pripravené zo zrelého ovocia.

Na urýchlenie čistiaceho procesu víno filtrujeme alebo čírime tanínom a želatínou a inými prostriedkami. Ide však o zásah, pri ktorom sa vždy ochudobňujú alebo zmenia prirodzené vlastnosti vína. Preto sa týmto zásahom vyhýbame a používame ich iba v nevyhnutnom prípade.

Víno školené prirodzeným spôsobom sa stále čistí, takže po stočení do fliaš vznikne po čase na dne zákal a víno so zvyškovým cukrom sa v dôsledku okysličenia a oteplenia rozkvasí. Takéto chyby často nastávajú aj pri umelom školení vína filtráciou, čírením a inými zásahmi. Kyslík zo vzduchu je pôvodcom mnohých ochorení a chýb vína. Preto sa vína nemá bezdôvodne flaškovať, ale má sa uskladňovať u úplne plných sudoch alebo demižónoch.